Raz musí prísť aj to dobre

Autor: Lenka Pichová | 29.2.2012 o 11:54 | (upravené 29.2.2012 o 15:36) Karma článku: 8,57 | Prečítané:  704x

Stáva sa mi, že idem po ulici a stretnem napríklad bývalého učiteľa, suseda alebo niekoho iného z môjho okolia. Všetci nahodia milý úsmev: „Jeeej Lenka, ako sa máš?" Hneď druhá otázka v dnešnej dobe zväčša býva: „A kde robíš?"  A ja sa idem prepadnúť pod zem pre odpoveď, ktorú musím povedať: „Nepracujem." To, že sa vzápätí opýtajú, prečo, snáď ani nemusím spomínať.

 

Nemám malé dieťa, kvôli ktorému by som musela odchádzať z práce vždy ak by mi zo škôlky zavolali, že je sa niečo deje. Nemám ani starých rodičov, pre ktorých by som musela odchádzať z práce aby som ich odviedla na všelijaké vyšetrenia. Nie som ani obyčajný flákač, ktorý by každú chvíľu volal šéfovi a s výmyslami o chorobe, že do konca mesiaca neprídem. Nech sa hoci aj postaví na hlavu. Ja v tej práci chcem byť. Som mladá a zdravá. Mám dokončenú školu a môžem bez hanby napísať, že celkom dobre ovládam jeden zo svetových jazykov. Deň čo deň posielam životopisy do rôznych firiem od administratívy až po predavačku v obchode. A deň čo deň sa pýtam: Prečo mi stále chodia na e-mail len odmietavé odpovede?  Alebo mám naozaj prijať prácu, kde budem 8 hodín a dostanem 3 eurá?

Chodievať osobne do predajní, kde niekoho hľadajú, je tiež zaujímavý zážitok. Zmätené pohľady majteľa a jeho koktavé hľadanie odpovede. Lístok na dverách jasne hlása, že niekoho hľadajú. Len tam zabúdajú dopísať, že na miesto už dávno dosadil susedku, známu, či niekoho z rodiny. Hold nemáme všetci mamičku, ktorá  všetko vybaví. Som naštvaná a smutná.

Pred časom som si myslela, že po škole budem môj najväčší problém, že nemám prax. Teraz, ale vidim, že to vôbec nie je o skúsenostiach, ale o tom na akých miestach človek pozná ľudí. Ako povedal Morpheus v Matrixe: „Vítej v reálném světě, Neo."

Asi si teraz povieš, milý čitateľ môjho prvého článku: Dostáva si pekne príspevky od štátu  a ja na ňu musím robiť! Mrzí ma, že Ťa sklamem no práve za to , že som zdravá a mladá suma, ktorú mam mesačne k dispozícií je takáto: 0. Páči sa Ti?  Však radšej budem zdravá a bez peňazí ako chorá.

Mladí ľudia podliehajú depresiám preto, že si nemôžu nájsť prácu a to sa kedysi firmy o zamestnancov bili. Nebolo to zas až tak dávno. Mladý človek ledva zmaturoval a už aj išiel makať. To si neviem ani len predstaviť. Niekedy si len smutne pomyslím: Škoda, že som v tej dobe nežila. Bolo by to jednoduchšie. Inokedy si zas optimisticky poviem, že po zlých časoch predsa raz musí prísť  aj to dobré....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?